Dnes prinášame trochu kritický článok z praktických jázd v autoškole, s ktorým sa portálu AUTO SME zdôveril absolvent vodičského kurzu. ,,Majiteľovi nešlo o to naučiť nás správne jazdiť, zaujímala ho hlavne spotreba jeho áut. Je minimálna šanca, aby z autoškoly prišiel na cesty výborne pripravený vodič. Môže sa stretnúť výborný inštruktor s talentovaným žiakom, a aj tak novému vodičovi po absolvovaní kurzu chýbajú dostatočné skúsenosti.
Za krátky čas, strávený za volantom v autoškole, sa môžete naučiť akurát základy. Pamätám si, ako sme pri nástupe na kurz dostali papier veľkosti A4 so základnými informáciami o spôsobe riadenia auta.
Radili sme podľa tachometra, nie otáčok
Okrem iného tam boli rozpísané rýchlosti, pri ktorých máme radiť jednotlivé prevodové stupne. Majiteľovi nešlo o to naučiť nás správne jazdiť, nech sadneme do akéhokoľvek auta. V prvom rade chcel, aby sme dosiahli na jeho autách čo najnižšiu spotrebu.
Takže sme všetci povinne ovládali teóriu, ktorá navyše nič nemala spoločné s praxou. Jazdili sme povinne v nízkych otáčkach s podtočeným motorom. Otáčkomer bol v prvých Fabiach asi zbytočný. Našťastie nás k tomu nenútili všetci inštruktori dotyčnej autoškoly.
Čerešničkou na torte boli záverečné skúšky. Bolo to prvýkrát, čo som absolvoval jazdu priamo s majiteľom. Moja záverečná cesta, na základe ktorej mi vydali vodičský preukaz, trvala asi 7 minút.
Počas jazdy som si v miernom strese dával pozor na všetko. V prvom rade bezpečnostný pás, nezabudnúť na smerovku a hlavne neprekročiť povolenú rýchlosť.
Bez porušenia predpisov som túto “dlhú“ jazdu s až jednou križovatkou zvládol. Aj tak mi vodičské oprávnenie po správnosti nemali vydať.
Celkovo bola úspešnosť v našom kurze vysoká. Aj nálada majiteľa a policajta sa zdala podozrivo dobrá.
Čítajte viac: http://auto.sme.sk/c/20194769/ako-vas-ucili-radit-rychlosti-v-autoskole-mna-zle.html#ixzz4CFHk3mXz
Be the first to comment